dievča, ktorú nenávidí život

Som mala neska prvú ofišl hodinu s trénerom... Bola sranda :D

Keďže o cvičení viem asi rovnako veľa, ako o jadrovej fyzike, z ktorej zajtra píšem písomku, najlepší spôsob ako sa niekam dostať, bolo najať si trénera. Iba na pár hodín, aby mi ukázal základné cviky, naučil techniku a tak. Nehovorím, že by sa mi nelúbilo mať nad sebou niekoho, kto ma gezuje, aj zakaždým, ale aby som si to mohla dovoliť, pravdepodobne by som musela predať obličky polovičke mojej školy. A asi by to bolo aj tak furt málo.

Asi som ale fakt neni športový typ, lebo prisamvačku, všetko som robila zle. A on furt iba, uvoľni sa! Sústreď sa na seba, na nikoho iného! ... Ako vy by ste sa sústredili, keby sa vás stále chytali niekoho ruky?? A to ne len že obyčajné ruky, ale úplne vymakané, vypracované, nabúchané a ja neviem jaké ešte ruky, ktoré patrili chlapcovi, ktorý tiež nieje zrovna na zahodenie. Samozrejme som plne verná svojej drahej polovičke, ale toto vyvedie z miery asi každého. A čo som mu mala povedať: prosím ťa nechytaj sa ma, lebo mi to robí dobre?? Asi ne.

No tak som teda zvedavá, aká bude ďalšia hodina. Za chvíľu (asi za milión rokov a aj to je možné, že som to už trochu podcenila) zo mňa bude úplná fitnesska.

No nič, vidíme sa na Mrs Olympia.