Už vyše týždňa si odkladám prepísanie slohu na dvojhárok a stále nie a nie sa k tomu dokopať. Neviem v čom je taký problém, veď najťažšiu časť (samotné vyprodukovanie niečoho) mám už aj tak za sebou. Jednoducho na to nemám chuť. Je to dosť veľký paradox vzhľadom na to, že témou môjho slohu bola absolútna strata ambícií mladých ľudí. Od úvodu až po záver som kritizovala dnešnú mládež za lenivosť, za odkladanie všetkého na poslednú chvíľu, za hľadanie vždy tej najjednoduchšej cesty... za ignorantský prístup... Od úvodu až po záver som zo všetkých mladých ľudí kritizovala najmä seba. Pretože všetko o čom som písala, som písala z vlastnej skúsenosti, v podstate som opísala svoj život... ale chcela som to zmeniť, chcela som sa začať venovať rôznym činnostiam, štúdiu... chcela som sa začať zaujímať. Ale znova iba sedím na posteli, stále dokola pozerám už tisíc krát videné diely seriálov a hľadám si dôvody, prečo by som to ešte nemala začať robiť...
... som neskutočný pokrytec.
Búrka za oknami a Ludovico Einaudi v ušiach
24.04.2014 18:48:32
Komentáre