dievča, ktorú nenávidí život

Po štyroch dňoch doma a mám zmiešané pocity.

Festival bol super, aj napriek tomu, že nie som až taký fanúšik zrovna tohto hudobného štýlu, bol to nový zážitok a fakt som si to celé užila. Samozrejme som znova osrala systém a dostala kopu vecí zadarmo, alebo za veľmi smiešnu cenu. Boli sme taká mini partia, ja s mojou drahou polovičkou a jeho brat so svojou priateľkou (jednou z mojich najlepších kamarátok). Zabavili sme sa, zasmiali, zatancovali, "pomojkali"...

... Ale včera večer sa vo mne niečo zlomilo. Už som to v sebe nedokázala ďalej dusiť a tak som mu to povedala. Teda presnejšie, rozplakala som sa a až keď ma začal utešovať a zisťovať čo sa deje, som to zo seba vysypala. Sme spolu rok a ľúbim ho tak veľmi, že mi to niekedy až berie dych. Tak veľmi, že som sa kvôli nemu vzdala kamarátov a vystavila ohováraniam, osočovaniam a odmietnutiam aj od členov jeho rodiny. Tak veľmi, že som sa nad tým nikdy ani nepozastavila, nikdy nerozmýšľala, či mi to za to stojí, pretože som vedela, že áno. Tak veľmi, že ak by chcel aby som skočila do studne, tak skočím... Tak veľmi, že som mu povedala, že s ním chcem byť už na vždy... A on??... Povedal, že to je silný záväzok, ktorý mi nemôže dať, pretože sa bojí, že by sa mohlo niečo pokaziť.

Ostala som ako obarená. A vtedy som to nevydržala, rozplakala som sa a na rovinu mu povedala ako ma totálne ničí fakt, že ho ľúbim viac ako on mňa...

... Nevedel čo má povedať a ja tiež nie. Prvý krát v živote som ľutovala, že som mu niečo povedala. Iba ma chytil, pritúlil si ma a pošepkal, že to nedokáže vyčísliť, že nedokáže porovnať to ako to každý z nás cíti, ale, že ma ľúbi najviac ako dokáže a je mu veľmi ľúto, ak mi to nestačí.

V tomto momente som myslela, že sa mi rozpadne vzťah s človekom na ktorom som za posledných 12 mesiacov tak lipla, do ktorého som sa tak neskutočne zaľúbila a tým sa rozpadnem aj celá ja. Boli to jedni z najhorších sekúnd v mojom živote...

Ale on si ma ďalej iba tlačil k hrudníku a nechcel ma pustiť. Iba ma ďalej hladkal po tvári a vlasoch. Uvedomila som si, že ho naozaj nedokážem stratiť a aká som hrozne šťastná, že ho mám. A že ani on ma nechce stratiť a je šťastný, že ma má, pretože ma ľúbi. Ja viem, že ma ľúbi, ja viem, že ma ľúbi veľmi a asi naozaj aj najviac ako dokáže... Ale viem tiež,  že ja jeho ľúbim viac.