dievča, ktorú nenávidí život

Po pol roku som si otvorila bolg a začala čítať staré články.

Po pol roku som klikla na "pridať nový článok" a začala písať. Viete čo ma k tomu priviedlo?? A vlastne, jak by ste aj mohli vedieť, keď ani ja sama nemám šajnu. Možno preto, že už ma serie všetko okolo a toto je spôsob ako na chvíľu zdrhnúť z reality, možno preto, že ma inšpiroval jeden nemenovaný bloger (ehm, ehm - Mladý hejter - ehm), alebo proste iba preto, že mi došla slina.

Zajtra mám odoslať prihlášky na vysokú. Pravdepodobne sa mi podarí vyliezť z domu s dokrkvaným euroobalom v ruke, došmotkať sa do školy a dať si to oštemplovať. No nie som si tak úplne istá či prejdem aj razítkom od deckárky (ževraj žargón z lekárskeho prostredia) o mojej duševnej spôsobilosti. Ok, je to za peňáze, takže určite prejdem, ale keď sa mám teda na blogu už úprimne priznať, podľa môjho momentálneho rozpoloženia a presvedčenia, sa naozaj necítim na to, že by som sa mala na ďalších 5 rokov upísať nejakej inštitúcií, ktorá zo mňa jak dementor vycicia aj posledné zvyšky života. Takže je dosť možné, že ešte pred tým ako miniem posledných pár toliarov, samozrejme z vlastnej peňaženky, na razítko a poštovné, zdekujem sa a vyrazím do Mexika. Tam na mňa nebude spoločnosť (moji rodičia a drahá polovička) tlačiť. Nájdem si tam nejakého mechanika, deti pošleme do školy, kde budem robiť upratovačku a pohodový život mám naplánovaný.

Tuším sa idem začať baliť...